Priznanie

Milujem papať a aktuálne dlhotrvajúce problémy s chrbticou ma priviedli pri mojich 34 rokoch na váhu 96 kilogramov. Ešte nikdy som takú váhu nemala. Od puberty trpím rôznymi problémami s váhou a s každou diétou je to iba horšie a horšie. Naštudované mám hádam všetko od rôznych diét až po energetické príjmy a z hlavy vypočítam kilodžaule na kilokalórie a naopak. Na nič mi to však nie je - zdá sa.
V rámci Dukanovej diéty som si vypestovala celkom slušný odpor k bielkovinám. Kuracie mäsom som už nejedla asi pol roka, ani pozrieť na neho. Tvaroh detto. Bolesť žalúdka bola na dennom poriadku a stále som neprišla na to, ktoré jedlá ju vyvolávali.
A ako často mám teda jesť? Keď som hladná? Keď prejdú 3 hodiny? 3x denne?
No fakt sa už v tom všetko strácam....
Tak sa teda priznám sa a zverejním to:
Takto som vyzerala v roku 2007:

A takto vyzerám dnes v roku 2014:

 Som tá v pravo :( V ľavo je kamarátka Maťka...

Som už sklamaná, nesebavedomá, nešťastná. Niekto si pomyslí, veď s tým niečo rob!!! Robila som som xy krát a s každým x a y to bolo nakoniec viac kilogramov. Už nikdy žiadna diéta. Chce to radikálnu zmenu životného štýlu. 

Tak toľko nejedz, počúvam stále. Vtipné je, že nejem veľa, asi práveže málo, hoci je to divné. Pre tých ktorí žijú v omyle že tuční ľudia sú tuční lebo veľa papajú, tak to nemusí byť tak vždy. Aj málo je zlé. 

Na tú pocitovo-radikálnu zmenu sa ale necítim ešte pripravená. Je to dvojitý život. Zabehnuté, od malička naučené jedlá, zlé návyky a pod. Na strane druhej chcieť byť chudá. Akosi to nejde dokopy. 

Blíži sa koniec roku a ja mám už len pár týždňov nato, aby som prehodnotila čo a ako má byť správne, ak si chcem dať nové novoročné predsavzatie.

Všetko začína v hlave, už len nejako do tej hlavy dostať to, čo tam chcem a vyhodiť to, čo tam nechcem. T. j. závislosť na cukre, zlý systém stravovania, nechuť k pohybu - myslím že nemám ten hormón čo po cvičení ľudia mávajú. Ja som po cvičení totálne unavená, umretá, ani obraz ani zvuk. Robím to na silu. To, čo ma bavilo najviac teraz robiť nemôžem. Jazdenie na koňoch. Doktor zatiaľ zakázal, vraj keby som spadla, môžu pri prasknúť platničky či čo. Bolesť v chrbáte sa stala dennodennou súčasťou. Ale to je už iný príbeh.

Prajem všetkým, ktorí chudnú, aby sa dopracovali ku svojmu cieľu, tím ktorí začínajú, aby neprestávali a tím ktorím sa to podarilo, udržanie si váhy po tej drine.

Je to len môj taký dnešný výlev pocitov. Ujasniť a upratať si veci v mojej hlave si musím sama.

Vaša Mia