Lenže akonáhle mozog tento "pocit" spozná, už sa človeka len tak nepustí a je vysokopravdepodobné, že sa bude objavovať znovu a znovu. Je zopár jedincov ktorí vyhrali. Ja žiaľ zatiaľ medzi nich nepatrím. A potichu obdivujem bloggerku Lilian Voss Vogue. Funguje totiž bez akejkoľvek liečby liekmi. Jej však lieky robili viac zle ako dobre. U mňa je to naopak. Je mi s liekmi zatiaľ lepšie. Trpím totiž panickou poruchou a prakticky od konca základnej až po celú strednú školu to bola aj agorafóbia. To je chorobný strach s pobytu na otvorenom priestore.
Poviem rovno, kto niečo podobné nezažil, to nikdy nedokáže pochopiť, hoci sa bude sebeviac snažiť. Ono je to takto. Keď Vás niečo bolí, tak väčšinou aj nájdu príčinu. Keď Vás ale bolí duša, neviete tak hneď že prečo a čo sa deje. Vždy je totiž prejavom chorej psychiky najmä choré telo. Aspoň u mňa to tak bolo.
Nebudem sa nejako rozpisovať, kde sa stala asi chyba, čo som všetko zažila a ako sa cítila. Cca 5 rokov som pred stanovením diagnózy obehala všetkých možných lekárov. Na urgentnom príjme (UP) som bola pomerne varená pečená. Až som už nechodila ani tam a trápila sa doma sama. Chudla a chradla. Na duši i na tele. Aspoň to schudnutie bol vedľajší bonus k môjmu dobru. A potom predsa, na jednej návšteve UP mal službu aj psychiater. Dal mi meno lekárky, a tá pomohla. Resp. lieky ktoré mi dala pomohli.
Žijete život v neustálom strachu, telo proste nejako čudne prijíma podnety života, takže sa vlastne všetkého bojíte. Nepomáha vyhovárať si to, vedome to všetko viete, ale dajako nepomáha.
Príznaky, ktoré som prežívala ja, prípadne boli predzvesťou, že budem mať attak:
točenie hlavy, búšenie srdca, hučanie v ušiach, tŕpnutie brušiek na prstoch, pocity infarktu, či mŕtvice, strata rovnováhy, všetky zmysli sú vybičované na maximum, vadí hluk, vône, dotyky, všetko v tele je nejaké rýchlejšie, častá potreba močiť, či veľkej potreby, strach z odpadnutia, nedostatok vzduchu.... väčšina príznakov súvisí práve s nezvládnutým dýchaním a následne sa celý stav zbytočne zhoršil.
Beriem síce lieky, ale napriek tomu si musím dávať pozor na určité veci.
Moje vlastné skúsenosti a odporúčania ako sa vyhnúť zbytočným ťažkostiam:
- nepite kávu, energetické nápoje, čierny ani zelený čaj. Proste nič, čo nejakým spôsobom ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu - toto považujem za najdôležitejší bod,
- naučte sa správne dýchať, čo je dôležité najmä pri záchvatoch úzkosti,
- vyhýbajte sa stresovým situáciám, najviac ako sa len dá a verte - dá sa to naučiť,
- usporiadajte si domácnosť, aj hádka s partnerom vám môže dosť a zbytočne priťažiť,
- partnerovi sa zdôverte, skúste ho uviesť do tajov tejto diagnózy, považujem to proste za chorobu, jednoducho serotonín v mozgu nepracuje tak ako u normálneho človeka,
- ak máte lieky a cítite, že to asi len tak neprejde a nedokážete atak predýchať, hneď si ich dajte, akoby ste sa mali trápiť (Neurol, Lexaurin - upozorňuje, že sú návykové),
- rozprávajte sa o tom, s hocikým, netajte to a neduste, čudovali by ste sa ako to môže, keď sa máte komu zdôveriť,
- športujte, unavte si ducha aj telo,
- vynechajte poobedné "zdriemnutie si",
- vyhýbajte sa televíznym novinám, filmom s náročnou tématikou ako sú vraždy a pod., zbytočne rozrušujú,
- nerozčuľujte sa a pamätajte, že protistrane na ktorú sa hneváte to je srdečne jedno a agresia vyvolá ďalšiu agresiu,
- ak beriete lieky, je fajn zmeniť stravovanie. S nimi tak nejako viac chutí, lebo už tak všetko neprežívate a nebojíte sa toľko. Tento bod som mala vedieť skôr. Pribrala som 40 kg. Ale keď je vám tak hrozne, tak si radšej poviete, že budem tučná, ako s potrebou skákať z okna len aby to už skončilo,
- buďte čo najviac pozitívny a proaktívny, vo všetkom sa snažte hľadať dobro a pomáhať ostatným - naplňte dušu láskou a odpustením, musíte v sebe trošku upratať, aj toto pomáha, veď toho zlého pri tejto diagnóze a samotných attakoch zažívame až až.
Tu je nejaká literatúra súvisiaca s touto témou:
- Ján Praško, Hana Prašková, - Panická porucha a jak ji zvládat
- Roger Baker - Jak překonat panické ataky
- The Anxiety and Phobia workbook - Edmund J. Bourne (anglicky - a má veľmi dobré recenzie a ohlasy - ja sa k nej neviem dostať za norm. cenu)
Trpíte nejakou úzkostnou poruchou? Zažili ste niečo také? Alebo beriete lieky? Viete o niečom, čo by mohlo druhému pomôcť? Napíšte mi to dolu do komentára a ja článok priebežne zaktualizujem o vaše podnety.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára